Počas pandémie a prijatých preventívnych opatrení vzrástla v niektorých mestách preprava kusových zásielok o viac ako 100 %. Zvýšenie dopravy má významný dopad na životné prostredie v mestách a tento stav sa stáva neudržateľným. Výskumníci z Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline (FPEDAS) prichádzajú s riešením, realizovali štúdiu zameranú na alokáciu mestského distribučného centra a využitia elektrických nákladných vozidiel v mestskej logistike (link).
V súvislosti s výrazným nárastom elektronického obchodu (v SR sa aktuálne odhaduje zhruba tretinový rast) dochádza aj k rastu distribučných a doručovacích služieb. Ak chceme znižovať negatívne dopady na životné prostredie, je nevyhnutné uvažovať o budovaní mestských distribučných centier a nasadzovaní nákladných vozidiel s alternatívnymi druhmi pohonu.
Mnoho miest v Európe, ale aj v iných častiach sveta už reguluje vstup neekologických nákladných vozidiel (väčšinou s naftovým motorom) do vymedzených vnútromestských oblastí, najmä prostredníctvom nízkoemisných zón. Ktorá mestská oblasť bude zabezpečená pomocou elektrických vozidiel? Ako sa optimalizuje vzdialenosť distribučných trás, hmotnostných obmedzení vozidiel vstupujúcich do intravilánu a dojazd elektrických vozidiel? Aj na tieto otázky hľadajú výskumníci z FPEDAS UNIZA odpovede metódami matematického modelovania.
V rámci projektu „Identifikácie a možností implementácie nových technologických opatrení v doprave na dosiahnutie bezpečnej mobility počas pandémie spôsobenej ochorením COVID-19“ realizovali výskumníci z Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov (FPEDAS UNIZA) štúdiu zameranú na alokáciu mestského distribučného centra a využitia elektrických nákladných vozidiel v mestskej logistike (link). Štúdia bola realizovaná v reálnych podmienkach hlavného mesta SR Bratislava v súvislosti so zásobovaním vybraných obchodných prevádzok. Uvažovalo sa s viacerými variantami vychádzajúc z podmienok daných Územným plánom mesta Bratislava. Matematickým modelovaním prebehla voľba najlepšieho variantu umiestnenia mestského logistického centra. Následne prebehlo posudzovanie vhodnosti využívania elektrických nákladných automobilov. Autori v záveroch konštatujú nevyhnutnosť zavádzania inovatívnych nástrojov logistiky a mobility v mestskom prostredí a potrebu vyčlenenia území pre logistické centrá. Iba tak bude možné splniť dôležité záväzky v znižovaní nepriaznivých dopadov dopravnej činnosti na životné prostredie.
„Udržateľnú mestskú mobilitu si bez ekologickej a kvalitnej mestskej hromadnej dopravy nevieme predstaviť. Verím, že našimi návrhmi pomôžeme mestám vyriešiť otázku správneho rozhodovania a plánovania prevádzky udržateľného mestského logistického systému,“ povedal prof. Ing. Jozef Gnap, PhD, vedúci Katedry cestnej a mestskej dopravy FPEDAS UNIZA.
Katedra cestnej a mestskej dopravy riešila celý rad projektov najmä v oblasti Plánov dopravnej obslužnosti miest a krajov v SR, kde sa posudzujú aj potrebné investície do vozidlového parku. Obnova vozidlového parku DPMŽ priniesla výrazné zníženie množstva emisií z dopravnej prevádzky, pri CO2 o 12 %, pri emisiách CO o 66 %, pri emisiách NOx o 88 % a pri PM o 79 %. UNIZA o významnom prínose projektu na podporu udržateľnej mobility a ochranu životného prostredia informovala v septembri 2020.
Na obidvoch projektoch sa okrem prof. Ing. Jozef Gnapa, PhD., vedúceho Katedry cestnej a mestskej dopravy FPEDAS UNIZA, podieľal aj v rámci doktorandského štúdia Ing. Tomáš Settey a ďalší spoluautori, ako napríklad doc. Ing. Vladimír Konečný, PhD.
Mgr. Adriana Valentovičová
Oddelenie pre medzinárodné vzťahy a marketing