prof. Ing. Ján Čelko, CSc., rektor
Sedemdesiat rokov v živote našej alma mater nie je veľa. Na druhej strane signalizuje prechod od ťažkých začiatkov do zrelého univerzitného veku. Sled udalostí od obdobia pražských začiatkov, cez politický vývoj vo vtedajšom Československu, revolučné dianie v roku 1989, následne vznik Slovenskej republiky až po súčasnosť dáva univerzite istú historickú podobu. Táto reálna skutočnosť nás oprávňuje mať skúsenosti, vedomosti i schopnosti nachádzať nové riešenia, v srdciach niesť odhodlanie, vieru v rast a radosť z napĺňania túžob i očakávaní.
Ak sa pristavíme pri samom začiatku vzniku našej univerzity, nemôžeme nespomenúť obdobie, v ktorom sa konštituovala. Spoločensky i politicky to boli zložité päťdesiate roky. Vládnym nariadením z roku 1952 o ďalších zmenách v organizácii vysokých škôl bola na Českom vysokom učení technickom v Prahe zriadená dňom 1. septembra 1952 Fakulta železničná a z nej dňom 1. septembra 1953 vyčlenená Vysoká škola železničná v Prahe. V roku 1959 sa zmenil jej názov na Vysokú školu dopravnú v Prahe a vládnym nariadením z roku 1960 sa s účinnosťou od 1. septembra 1962 škola presťahovala do Žiliny a zmenila názov na Vysokú školu dopravnú v Žiline. Následne s pôsobnosťou od 20. novembra 1996 máme súčasný názov Žilinská univerzita v Žiline.
Dejiny si nemožno osvojiť bez toho, aby sme pri ich poznávaní nevštepovali isté hodnoty. S Vysokou školou dopravnou z Prahy do Žiliny prišli aj mnohí naši kolegovia z ČVUT, ktorí na vtedajšiu dobu svojou erudovanosťou i skúsenosťami významne ovplyvnili jej ďalšie smerovanie. Je preto dobré poznať históriu našej univerzity a z nej vyplývajúcu kultúrnu tradíciu, ktorá má svoje korene na Českom vysokom učení technickom v Prahe.
Z rezortnej vysokej školy tak vyrástla popredná československá vzdelávacia a vedeckovýskumná inštitúcia, a to aj vďaka tomu, že sa dokázala prispôsobiť potrebám súčasného sveta.
Podobne ako iné vysoké školy, aj naša univerzita prešla mnohými organizačnými zmenami. Reagovala na zmeny v prístupe ku vzdelávaniu, či k slobode vedeckovýskumnej činnosti. Zmeny ovplyvnili nielen nás, ale celú Európu. Zažili sme prechod z univerzitného systému produkujúceho skôr elitu až k masovému vzdelávaniu. Práve kvantita, verzus proklamovaná kvalita vzdelávania, ale aj konkurencieschopnosť sú paradoxom dnešnej doby v systéme vzdelávania. Celé toto obdobie nás však naučilo byť nielen dobrými správcami, ale aj tvorcami akademických hodnôt.
Ctime si svoju históriu, čo vystihuje aj jeden z našich sloganov „Univerzita s tradíciou“, majme svoju víziu byť univerzitou otvorenou novému poznaniu, byť miestom pre zdieľanie vedomostí, spoluprácu a tvorbu nových ideí, prístupov, metodík i riešení.
Ad multos annos Universitas Solnensis!