Záverečná správa EUA

Európska asociácia univerzít (EUA)
Inštitucionálny evalvačný program

ZÁVEREČNÁ SPRÁVA EUA z následnej evalvácie ŽU

Úvod

Táto správa je výsledkom následnej evalvácie organizovanej Európskou asociáciou univerzít v rámci Inštitucionálneho evalvačného programu. Následnej evalvácii predchádzala Inštitucionálna evalvácia Žilinskej univerzity v roku 2002. Súčasný proces je súčasťou evalvácie EUA všetkých 23 univerzít na Slovensku v období medzi jeseňou 2005 a začiatkom roku 2008.

Inštitucionálna a následná evalvácia EUA

Nasledujúc dve úspešné konferencie na tému kvality a evalvácie, v roku 1993 sa rozhodol Výbor CRE (teraz EUA, Európska asociácia univerzít) ponúknuť svojim členským univerzitám, ktorých počet dnes prekročil 770 vo viac ako 45 krajinách, možnosť hodnotenia, aby mohli byť zistené ich silné a slabé stránky v oblasti inštitucionálneho manažmentu a manažmentu kvality. EUA evalvácie sú podrobné hodnotenia, členovia evalvačných tímov sú všetci rektori, prezidenti, prorektori alebo bývalí držitelia týchto pozícií. To znamená, že evalvačné tímy vedia o opakujúcich sa problémoch týkajúcich sa univerzitného manažmentu a týmto spôsobom sú schopní pýtať sa relevantné otázky. Evalvácie slúžia vedeniam univerzít ako nástroj pomoci v ich snahách o zlepšenie svojho manažmentu a podpory univerzitných možností na zmenu. EUA očakáva, že narastajúci počet jej inštitucionálnych hodnotení prispieva k zvýšeniu kultúry kvality medzi jej členmi a k rozšíreniu príkladov efektívneho strategického manažmentu medzi európskymi univerzitami.

Inštitucionálny evalvačný program Európskej asociácie univerzít začal pred 11 rokmi a vykonalo sa 150 evalvácií inštitúcií vysokoškolského vzdelávania spolu s 20 následnými evalváciami v 36 krajinách na celom svete. Bolo to v roku 1998, kedy CRE navrhla ako rozšírenie svojho Inštitucionálneho evalvačného programu možnosť následného hodnotenia kombinovanej s následnou návštevou. Účelom následnej evalvácie je pomôcť univerzite zhodnotiť pokrok, ktorý vykonala od pôvodného hodnotenia. Aký bol dopad pôvodného hodnotenia? Ako univerzita zužitkovala pôvodnú hodnotiacu správu? Ako dôsledne bola schopná venovať sa otázkam vyzdvihnutým v správe? Následné hodnotenie je pre univerzity možnosťou urobiť si inventúru stratégií pre uskutočnenie zmien v kontexte interných a externých obmedzení a možností.

Podobne ako pri pôvodnej evalvácii, základným kameňom následného hodnotenia je sebahodnotenie univerzity, ktorá dovoľuje zamestnancom univerzity ako tímu pochopiť slabé a silné stránky ich inštitúcie. V následnom hodnotiacom procese sa sebahodnotiaca správa sústreďuje na pokrok vykonaný od prvej prehliadky, s možnosťou naznačenia prekážok zmien. Správa tiež naznačí otázky, ktoré chce univerzita prediskutovať s tímom následnej evalvácie. Monitorovanie dopadu odporúčaní prezentovaných v pôvodnej hodnotiacej správe je jedným z primárnych cieľov následného procesu. Keďže celkový hodnotiaci proces je dynamický, a nie statický, následné hodnotenie by malo brať do úvahy nový vývoj a reformy aj v rámci inštitúcie, aj v rámci jej širšieho prostredia a podľa nich adaptovať jej odporúčania. Naviac, následný proces by tiež mohol posudzovať a poskytovať spätnú väzbu problémov, ktoré sa mohli objaviť počas implementácie odporúčaní.

Inštitucionálne evalvácie pozostávajú z predbežnej dvaapoldňovej návštevy, kedy sa evalvačný tím môže zoznámiť s univerzitou, jej zamestnancami a prostredím, v ktorom funguje. Tím môže požadovať dodatočné informácie na objasnenie otázok, ktoré sa objavili v jeho diskusiách s členmi univerzity. Triapoldňová hlavná návšteva nasleduje po niekoľkých mesiacoch, na jej konci tím poskytne rektorovi a ním pozvanému publiku ústnu prezentáciu jeho hlavných zistení. V následnom procese je iba jedna návšteva s menším tímom pozostávajúcim z predsedu, ďalšieho člena a tajomníka (ak je to možné, tie isté osoby, ktoré navštívili univerzitu počas pôvodného hodnotenia).

Následný proces je podporný v súlade s EUA Inštitucionálnym evalvačným programom ako celkom. EUA si neželá poskytovať univerzitám plán pre ich rozvoj, posudzovací proces je skôr poradný a podporný.

Inštitucionálna a následná evalvácia Žilinskej univerzity

Pre pôvodnú návštevu v roku 2002 evalvačný tím pre Žilinskú univerzitu pozostával z Len F.W. de Klerk (bývalý rektor Tilburg University, Holandsko), predseda, David Smith (bývalý rektor, University of Edinburgh, Škótsko) a Jarmo Visakorpi (emeritný profesor, University of Tampere, Fínsko), členovia, a Christina Rozsnyai (programový zástupca Maďarskej akreditačnej komisie), tajomník. 6. - 8. februára sa konala prípravná návšteva na Žilinskej univerzite a 24. - 27. marca 2002 sa uskutočnila hlavná návšteva.

10. - 12. mája 2006 sa konala následná evalvačná návšteva na Žilinskej univerzite. Potom čo evalvačný tím prečítal sebahodnotiacu správu, požadoval niektoré dodatočné informácie, ktoré univerzita pohotovo poskytla. Počas návštevy viedol tím rozhovory s rektorom, profesorom Jánom Bujňákom a prorektorom pre zahraničné styky, profesorom Mariánom Dzimkom, rektorským tímom, pozostávajúcim z dvoch ďalších prorektorov, sebahodnotiaceho výboru, dekanov, členov senátu, pracovníkov manažmentu kvality, členov centrálneho manažmentu a zamestnancov centrálnej administratívy, študentov, doktorandov a vedúcich katedier. Na dvoch stretnutiach sa zúčastnil profesor Milan Dado, ktorý bol rektorom v čase pôvodnej inštitucionálneho hodnotenia v roku 2002.

Členmi EAU evalvačného tímu pre následné hodnotenie Žilinskej univerzity boli

  •    David Smith, bývalý rektor, University of Edinburgh, Škótsko;
  •    Edward Jezierski, prorektor pre vzdelávanie, University of Lodz, Poľsko;
  •    Christina Rozsnyai, programový zástupca Maďarskej akreditačnej komisie, tajomník tímu.

Evalvačný tím veľmi ocenil, že členovia ŽU vychádzali tímu v ústrety pri poskytovaní informácií a že návšteva bola veľmi dobre zorganizovaná. Tím bol tiež vďačný za pohostinnosť, ktorá bola ponúknutá univerzitou. Diskusie medzi členmi ŽU a tímom boli veľmi otvorené a konštruktívne. Ukázalo sa, podobne ako počas pôvodnej návštevy, že súčasné vedenie univerzity má dobrý pracovný vzťah s ostatnými členmi ŽU.

Rovnako ako pôvodná hodnotiaca správa, táto hodnotiaca správa bola pripravená pre vedenie univerzity, ktoré má slobodu rozhodovania o jeho použití. Správa bola poskytnutá pre ústnu prezentáciu, na ktorú rektor pozval veľké publikum, vrátane všetkých, s kým sa tím stretol. Tím očakáva, a EUA samozrejme odporúča, rozšírenie sebahodnotiacej aj hodnotiacej správy širokému okruhu záujemcov (členom akademickej obce aj externý zainteresovaným, aby mohli zužitkovať výsledky dosiahnuté v rozvoji univerzity, ktoré vyplývajú z hodnotenia. Diskusia o otázkach opísaných v správe v rámci univerzity a s ostatnými partnermi by mohla pokračovať, aby posilnila kultúru kvality na ŽU. Evalvačný tím dúfa, že jeho správa splní očakávania vedenia o výkone EUA hodnotenia.

EUA inštitucionálna a sektorová evalvácia v Slovenskej republike

Spolu so Slovenskou rektorskou konferenciou, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vyzvalo Európsku asociáciu univerzít vykonať evalváciu v súlade s EUA Smernicami inštitucionálnej evalvácie. Každá inštitúcia je hodnotená s ohľadom na jej špecifické ciele a zámery a evalvácia je orientovaná skôr na poskytnutie odporúčaní pre zlepšenie, než k odovzdaniu súhrnného hodnotenia alebo vytváraniu rebríčka inštitúcií.

Evalvácia sa uskutočňuje v širšom kontexte:

  •    vládneho strategického zámeru umiestnenia Slovenska do priaznivej pozície pri napĺňaní Lisabonských cieľov;
  •    vládneho záujmu pri zabezpečovaní úspešnej implementácie Bolonských reforiem;   
  •    vládneho potvrdenia potreby zvýšenia transparencie a atraktívnosti sektoru pre verejnosť.

Začínajúc v septembri 2005, EUA hodnotí v rámci projektu všetkých 23 slovenských univerzít. Každá hodnotená univerzita obdrží individuálnu evalvačnú správu na konci evalvácie. Inštitucionálna evalvácia skúma:

  •    organizáciu a štruktúry pre vykonávanie hlavných misií inštitúcií vysokoškolského vzdelávania;
  •    efektívnosť interných procesov kvality a ich význam v procesoch rozhodovania a strategického plánovania;   
  •    medzery vo vnútorných mechanizmoch procesov a rámce a odporúčania na ich zlepšenie.

Tieto kľúčové elementy sú analyzované s uvážením miestneho, národného a medzinárodného kontextu. Naviac, EUA poskytuje sektorovú správu, ktorá zvýrazňuje zjednodušujúce riešenia a odporúčania vyplývajúce z inštitucionálnych evalvácií a berúce do úvahy podmienky výskumu na Slovensku. Projekt sa končí v januári - februári 2008, kedy bude Slovenská rektorská konferencia organizovať záverečný seminár s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a všetkými zainteresovanými, aby prediskutovali sektorovú správu a dohodli sa o nasledujúcich krokoch. Na záver bude sektorová správa bude nakoniec publikovaná.

Odporúčania evalvačného tímu v roku 2002

Univerzita by mala zvážiť:

  •    vytvorenie strategického plánu, ktorý by popísal profil univerzity v súčasnosti a z dlhodobého hľadiska, kroky, ktoré univerzita podnikne na dosiahnutie svojich vytýčených cieľov, prečo a ako by sa rada   rozšírila, prečo a ako sa univerzita snaží o internacionalizáciu, ako navrhuje získať ďalšie príjmy, ako vidí svoje regionálne, národné a medzinárodné postavenie;
  •    zavedenie komplexného vnútorného systému kontroly kvality;
  •    úsilie o zvýšenú medzifakultnú a medzikatedrovú spoluprácu, nie iba vo výskume, ale aj vo výučbe;
  •    elimináciu duplicity vo výučbe a namiesto toho vytvorenie organizačného útvaru pre vyučovanie kľúčových vedeckých predmetov, zahrňujúce aplikovanú matematiku, fyziku a chémiu, na bakalárskej i magisterskej úrovni;   
  •    racionalizáciu fakultnej štruktúry, najmä čo sa týka Fakulty prírodných vied a založenie inštitútu alebo fakulty pre vzdelávanie budúcich učiteľov, aby sa naplnili univerzitné a regionálne potreby v tejto oblasti, skôr ako sa pokúšať o humanitnú fakultu v krátkodobej perspektíve, ale ktorá sa môže vyvinúť z fakulty pre vzdelávanie budúcich učiteľov v období, keď už bude pevne vybudovaná;
  •    založenie jazykového centra, napr. v rámci inštitútu pre vzdelávanie budúcich učiteľov, ktoré by tiež mohlo priniesť príjem pre univerzitu a zvýšiť internacionalizáciu priamo (pozývaním učiteľov jazykov zo zahraničia, dokonca vo forme letných kurzov) i nepriamo (zvyšovaním jazykových zručností);   
  •    sústredenie svojho rozširovania na oblasti, v ktorých vyniká na národnej a prípadne na medzinárodnej úrovni (doprava a komunikácie a príbuzné vedy, inžinierstvo, informatika a manažment);   
  •    zainteresovanie priemyslu do oveľa väčšej miery ako doteraz v praktickom vyučovaní študentov.

Hlavné zmeny na ŽU od roku 2002

Vo februári 2002 bol parlamentom prijatý nový zákon o vysokých školách, čo malo za následok viacero zásadných zmien na slovenských vysokých školách:

  •    v súlade s Bolonským procesom boli tradičné päťročné magisterské a inžinierske študijné programy pretransformované na bakalárske a magisterské programy a doktorandské štúdium na PhD programy;
  •    univerzita, nie fakulta, je právnickou osobou;   
  •    univerzita je vnímaná ako poskytovateľ služieb pre interné a externé subjekty (študenti, priemysel, zamestnávatelia, štát);   
  •    bolo zavedené zabezpečenie kvality a nástroje jej zvyšovania, bolo rozšírené všeobecné povedomie dôležitosti kontroly kvality vyučovania, výskumu a manažmentu;
        profesori a docenti už nie sú viac menovaní doživotne, ale obdržia doživotné vymenovanie za univerzitného profesora alebo docenta po troch opätovných menovaniach;   
  •    do všetkých študijných programov bol zavedený Európsky kreditový systém (ECTS).

Tieto transformácie priniesli so sebou niekoľko štrukturálnych zmien :

  •     univerzita prijala Strategický plán na roky 2003-2007 prinášajúci profil ŽU, menovite vedecké a profesijné oblasti spojené s dopravou a komunikáciami – ktoré predstavujú historické jadro univerzity – a jeho dôsledky pre vzdelávanie a výskum, ako aj externé aktivity;
  •    bolo vytvorené oddelenie rozvoja na čele s prorektorom;
  •    jeden výskumný inštitút a niekoľko inštitútov a centier služieb bolo založených alebo rozšírených;
  •    ŽU pracuje na intenzifikácii a prehĺbení svojich výskumných aktivít v oblastiach svojho profilu, aby splnila kritériá vlády na „výskumnú univerzitu“ (a tak do značnej miery zabezpečila viac financovania ako ostatné inštitúcie vysokoškolského vzdelávania);
  •    v rámci Fakulty prírodných vied, splynuli Katedry matematiky a fyziky a Katedra fyzikálnych vied Fakulty prírodných vied bola integrovaná do Elektrotechnickej fakulty;
  •    zvýšila sa internacionalizácia, s dôrazom na účasť v medzinárodných výskumných projektoch;
  •    počet zahraničných študentov sa takmer zdvojnásobil (na 103 študentov v bakalárskych a magisterských programoch);
  •    zvýšená interdisciplinarita a medzifakultné projekty sa tiež orientujú na výskum, ale zahrňujú tiež výučbu;
  •    náplň predmetov bola zmodernizovaná tak, aby odrážala potreby trhu práce;
  •    vo veľkej miere bol rozšírený elektronický informačný systém a zahŕňa všetky univerzitné úrovne;
  •    katedry a laboratóriá boli technologicky zmodernizované;
  •    boli zrušené niektoré katedry a boli vytvorené nové katedry;
  •    bolo zriadené E-vzdelávanie a programy celoživotného vzdelávania;
  •    z iniciatívy ŽU bol zriadený Vedecký a technologický park na uľahčenie transferu vedomostí.

Vo všeobecnosti celý región okolo Žiliny zažíva prudký nárast v oblasti rozvoja a ekonomickej expanzie, čo predstavuje obrovskú zmenu od prvej EUA evalvácie, ktorá sa konala pred štyrmi rokmi. Tento prudký nárast sa týka nielen takých priemyselných odvetví akými sú elektronika, softvérové inžinierstvo, automobilový priemysel, drevársky a papiernický priemysel, turistický ruch, služby, ako je to uvedené v sebahodnotiacej správe univerzity, ale aj regionálnej ekonomiky ako celku. Tento nárast poskytuje univerzite možnosť zlepšiť a rozšíriť svoje aktivity a naopak zabezpečiť zamestnanie pre svojich študentov.

Zistenia následnej evalvácie

Organizácia a manažment

EUA evalvačný tím počas následnej návštevy zistil, že ŽU vynaložila veľké úsilie a zdroje na zavedenie odporúčaní tímu z roku 2002. V súlade so stratégiou dve z fakúlt univerzity, Elektrotechnická fakulta a Fakulta riadenia a informatiky, rozšírili svoje pobočky na strednom a juhozápadnom Slovensku.

Počet fakúlt zostal rovnaký:

  •    Prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov,    
  •    Strojnícka,
  •    Elektrotechnická,
  •    Stavebná,
  •    Riadenia a informatiky,
  •    Špeciálneho inžinierstva,
  •    Prírodných vied.

Tím verí, že univerzita má v tomto ohľade správnu štruktúru s vyváženou veľkosťou fakúlt. Zavedenie nového zákona o vysokých školách malo najväčšie následky spomedzi zmien v slovenskom vysokoškolskom vzdelávaní. Univerzity sa stali právnickými osobami namiesto ich jednotlivých fakúlt, čo posilnilo rozhodovacie právomoci rektora. ŽU delegovala veľkú časť svojej centrálnej právomoci na fakulty, s dekanmi rozhodujúcimi o manažmente a rozvoji ľudských zdrojov, rozdeľujúcimi financie pridelené fakultám, rozhodujúcimi o prijímaní študentov, atď. Univerzita verí, že rozhodovacie procesy na úrovni fakúlt zabezpečujú flexibilitu a efektívnosť. Toto má bezpochyby korene v tradičnom spôsobe uvažovania o univerzitnom manažmente na Slovensku. Tím podporuje tento prístup a súhlasí, že fakulty sú dobre vybavené, aby rozhodovali o vytvorení optimálnych podmienok pre kvalitné vyučovanie a výskum.

S uvedením nového zákona univerzity na Slovensku získali vlastníctvo svojho majetku. Úroveň slobody, ktorú garantuje univerzitám, je spojená so značnou finančnou zodpovednosťou a vyžaduje moderné manažérske zručnosti, ktoré neboli vyžadované v predchádzajúcej štruktúre. Evalvačný tím zistil, že ŽU bola schopná plne využiť túto príležitosť. Predajom niektorých budov a koncentráciou svojich zdrojov najmä v jednej oblasti, je v procese budovania moderného kempusu vysokej školy, s internátmi a zariadeniami poskytujúcimi služby študentom. Koncentrácia všetkých fakultných budov, internátov a oddychovej oblasti tiež prispieva k vytvoreniu univerzitného prostredia a zvyšovaniu efektívnosti ľudských a finančných zdrojov. Čo sa týka zariadení, tím by rád poznamenal, že na jednej strane ŽU ubytováva neobvykle veľký počet študentov v univerzitných internátoch, no na druhej strane existuje tento stav na úkor kvality ubytovania. Študenti v rozhovoroch spomenuli , že izby sú nepohodlné z hľadiska veľkého počtu ubytovaných študentov v jednej izbe.

Tím mal dojem, že celkový finančný manažment univerzity je uspokojivý v rámci zákonných obmedzení. Univerzita dostáva svoj rozpočet od štátu a prideľuje ho fakultám na základe rozhodnutia senátu. Na druhej strane, príjem z výskumu ide priamo človeku alebo katedre, ktorá získala grant, s 10% režijnými nákladmi pridelenými univerzite a fakulte, ku ktorej katedra prináleží. Zdá sa, že členovia univerzity sú spokojní s touto štruktúrou.

Právomoc rektora sa zvýšila s novou štruktúrou manažmentu. Akokoľvek, zákon o vysokých školách stanovuje že „ Funkcia člena akademického senátu verejnej vysokej školy je nezlučiteľná s funkciou rektora...“ (Paragraf 8 (3)). Tím stále verí, – ako to bolo tiež zdôraznené v správe v roku 2002 – že rozdelenie medzi skutočnou právomocou a zodpovednosťou je nevyvážené. Senát má právomoc vykonávať alebo schvaľovať rozhodnutia rektora skoro vo všetkých oblastiach, napriek tomu ako 45-členný orgán nemôže byť braný na zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Naopak, rektor je braný na zodpovednosť za všetky záležitosti univerzity. Tím navrhuje na základe skúseností skoro zo všetkých ostatných krajín, kde rektor formálne predsedá senátu, aby univerzita zvážila výhody takejto štruktúry, keď sa budú opäť prerokúvať zmeny zákona.

Tím zistil, že profil Fakulty prírodných vied stále zostáva všeobecný, zahrňujúc vzdelávanie budúcich učiteľov, výučbu jazykov a knižničnú vedu, čo je v zhode s misiou univerzity uspokojiť potreby populácie v regióne. Regionálna potreba je tiež predmetom záujmu Akreditačnej komisie, ktorá akreditovala fakultu na tomto základe. Takto fakulta zvyšuje svoje zapojenie sa do výskumných projektov a konferencií. Tím podporuje rozumnú ambíciu Fakulty prírodných vied zmeniť svoje meno tak, aby pokrylo širšie pole pôsobnosti, napriek tomu, že reakreditácia rozšíreného obsahu je ešte časovo vzdialená.

Výskum

Čo sa týka výskumu, evalvačný tím by rád podčiarkol silnú výskumnú orientáciu všetkých fakúlt a značný výskumný potenciál, ktorý univerzita vybudovala. ŽU sa v tomto bode snaží získať štatút „výskumnej univerzity“ v súťaži s ostatnými univerzitami v krajine. Tento štatút okrem zvýšenej reputácie ŽU a značky kvality prináša aj podstatnú finančnú dotáciu od štátu. Tím verí, že ŽU by mohla posilniť svoj výskumný potenciál rozširovaním veľkostí svojich katedier majúc na mysli túto stratégiu. Cieľom by bolo dosiahnuť optimálnu veľkosť pre maximálny výskumný výkon. Efektívnosť by asi mohla byť zvýšená s menším počtom väčších jednotiek.

Otvorenosť voči svetu, vysoká výskumná úroveň a poskytovanie PhD štúdia sú črtami ŽU, ktoré jej prepožičiavajú silný potenciál nato, aby sa stala výskumnou univerzitou. Niektoré oblasti excelencie ako doprava, sú unikátnou silou, ktorá poskytuje ŽU konkurencieschopný priestor na národnej aj na medzinárodnej úrovni. Ústav dopravy je centrom excelencie uznaným Európskou komisiou a je obdivuhodným príkladom potenciálu ŽU. Počas rozhovorov informovali všetci dekani fakúlt o náraste výskumných projektov a vyjadrili silné želanie ustanoviť svoje fakulty ako inovatívne časti konkurencieschopnej univerzity. Napríklad, tím mal dojem, že Fakulta špeciálneho inžinierstva má vysoko konkurencieschopný profil, pretože zaviedla nové unikátne študijné programy ako krízový manažment. Ďalším príkladom je Ústav konkurencieschopnosti a inovácií, kde si tím tiež všimol pokrok, s úspechmi v biomedicíne a zapojením PhD študentov.

Výučba

Evalvačný tím si všimol dynamické zmeny, ktoré sa uskutočnili na ŽU od roku 2002, ktoré sú rozšírené na všetky fakulty a tiež zahrňujú uvedenie mnohých nových študijných programov. Rozšírili sa do nových, konkurencieschopných programov v univerzitnom profile, akými sú napríklad Mediamatika (ako časť Knižničnej a informačnej vedy) na Fakulte prírodných vied alebo Krízového a bezpečnostného manažmentu na Fakulte špeciálneho inžinierstva . Letecké vzdelávacie a výcvikové centrum ŽU je jedinečné na Slovensku, ako jediná civilná inštitúcia ponúka výcvik pilotov a ďalšie vzdelávanie spojené s letectvom. Ostatné oblasti, ktoré sú menej v rámci tradičného profilu ŽU dopravy a komunikácií a s nimi spojenými technickými programami, ako napríklad sociálna pedagogika alebo hudobná výchova, získali akreditáciu, pretože napĺňajú regionálnu potrebu. Fakulta prírodných vied so svojim zmiešaným profilom, má zámer plniť túto regionálnu funkciu. Tu si tiež tím všimol tendenciu zlepšenia kvality a rozšírenia profilu inštitúcie.

v súvislosti s výučbou je potrebné zmieniť sa o platovej štruktúre. Relatívne nízka úroveň platov, v porovnaní s priemyslom, sťažuje získavanie špičkových akademických zamestnancov. Tím si je vedomý, že existujú národné mzdové tabuľky, ale snáď existujú spôsoby prelomenia tejto štruktúry cestou dodatočných podnetov založených na zásluhách. Plat môže byť skutočným problémom pri pritiahnutí talentovaných absolventov, ktorí patria k novej generácii „európskych občanov“.

Tím si opätovne všimol vysoký počet študentov, ktorí predčasne zanechávajú štúdium, ktorý je priemerne okolo 45% pre študentov prvého ročníka ŽU. Jedným z faktorov, ktoré prispievajú k tomuto počtu, môže byť relatívne vysoký pomer mladých ľudí (viac ako 50% 18-ročných) zapisujúcich sa na univerzity na Slovensku približne v poslednom desaťročí . Tento fakt môže vysvetľovať, prečo je tento počet podobný na ostatných slovenských univerzitách. Ostatné spomenuté dôvody zahrňovali: náročný študijný program; eliminácia prijímacích skúšok; niektoré programy sú až druhou voľbou študentov, ktorí neskôr prestúpia k lepšej ponuke. Poskytnutie detailnejšej a včasnej informácie o obsahu programu budúcim uchádzačom môže byť jedným zo spôsobov zmiernenia tohto problému. Detská univerzita, ktorá sa koná v lete pre malé deti, aby ich uviedla do študentského života a práce, je originálnou iniciatívou, ktorá si zaslúži pochvalu a ktorá tiež môže prispieť k zmierneniu problému.

Tím má pocit, že PhD študenti sú v ťažkej situácii. S ich povinnosťami s vyučovaním a návštevou výučby, je značne redukovaný čas pre skutočný cieľ vykonania výskumu. Tri roky je príliš krátky čas na prípravu dizertačnej práce na požadovanej úrovni. ŽU vyučuje približne 15% slovenských denných doktorandov a o trochu menšiu časť v externom štúdiu, zatiaľ čo jej podiel absolventov doktorandského štúdia je 9,1%, resp. 4,7%. Počet doktorandov, ktorý zanechajú štúdium, je prekvapujúco vysoký, s iba 10-15% zo študentov prijatých na doktorandské štúdium, ktorí dosiahnú akademický titul. Jeden z uvedených dôvodov bol, že platy ponúknuté podnikateľskou a priemyselnou sférou odtiahnú mladých ľudí od štúdia. Toto je samozrejme oblasť, ktorej sa musí ŽU – a slovenské univerzity všeobecne – venovať na štrukturálnej úrovni.

Tiež na treťom stupni štúdia existuje potreba spolupráce s priemyslom. Avšak výhody pozvania k práci na projektoch v priemysle môžu byť oslabené faktom, že firmy môžu brániť študentom publikovať ich výsledky kvôli patentovým právam. Toto je opäť otázka, ktorú musí ŽU – a pravdepodobne Slovensko – riešiť v blízkej budúcnosti.

Prax študentov ŽU v priemysle zostáva stále problémom. Univerzita by mala pokračovať vo svojich snahách stimulácie priemyslu pri ponúkaní možností praxe, ktorá by bola vzájomne prospešná pre obe strany. Niektoré fakulty sa chopili iniciatívy v tejto oblasti a boli úspešné. Tím akceptuje, že v niektorých prípadoch je to samotný priemysel, ktorý nevychádza v ústrety. Tím si všimol, že študenti ŽU potrebujú určitú pomoc pri hľadaní práce.

Bolonský proces

Evalvačný tím zaznamenal rýchly pokrok ŽU v Bolonskom procese. Trojstupňová štruktúra študijných programov bola zavedená Zákonom o vysokých školách a na ŽU ju už prijal veľký počet katedier. Je potrebné prijať túto novú štruktúru v krajine s dlhou a úspešnou tradíciou päťročného magisterského a inžinierskeho štúdia, ktoré bolo uznávané na trhu práce. Avšak interné a externé subjekty ŽU by si mali uvedomiť, že zavedenie trojstupňového štúdia poskytuje možnosť pre flexibilitu študijných programov tým, že umožňuje študentom vertikálnu a horizontálnu mobilitu. Zvyšovanie tejto možnosti mobility by poskytlo ŽU konkurencieschopný priestor v rámci krajiny a zvýšilo jej príťažlivosť v zahraničí, najmä v čase masového vzdelávania a tiež vzhľadom na spomínaný vysoký počet študentov na Slovensku, ktorí zanechávajú štúdium. V tomto ohľade tím chváli ŽU a jej katedry, že využili možnosť danú potrebou reštrukturalizovať svoje študijné plány a uviesť nové, konkurencieschopné a žiadané študijné programy.

Tím akceptuje, že v niektorých študijných programoch je trojročné bakalárske štúdium príliš krátke, aby splnilo cieľ vzdelania, s ktorým je možné sa uplatniť. Takou oblasťou môžu byť inžinierske programy, ako bolo zistené v niektorých iných európskych krajinách, a ako bolo vyslovené v niektorých rozhovoroch. Nedostatok bakalárskych titulov, ktoré trh práce rešpektuje, predstavuje nátlak na absolventov prvého cyklu, aby automaticky pokračovali vo svojom štúdiu na magisterskej úrovni. Univerzita by to mala brať do úvahy, keď zavádza nové programy a prijímacie konania.

Tím cítil, že požiadavky na úroveň výkonov pre prvý a druhý cyklus, ako napríklad „Dublinské deskriptory“ neboli možno aplikované do takej miery, ako mohli byť počas rekonštrukcie študijných plánov na magisterské a bakalárske programy. Tím si uvedomuje, že – ako to bolo spomenuté v poznámkach zo strany univerzity k ústnej správe tímu – rekonštrukcia študijných programov je široký proces a bola vykonaná s ohľadom na potrebu redukcie teoretických predmetov v bakalárskych programoch a ich náhrady aplikačnými predmetmi, aby bolo možné vytvoriť vzdelanie uplatniteľné na trhu práce. Zdá sa, že názory v rozhovoroch indikujú, že stále existuje priestor na zlepšenie študijných plánov. Optimálna štruktúra môže byť dosiahnutá, ak bude posilnený dialóg s podnikateľským a priemyselným sektorom pri vyvíjaní nových programov spolu s nevyhnutne narastajúcim akceptovaním nových titulov zo strany trhu práce.

Internacionalizácia

Pristúpenie Slovenska do Európskej únie je veľmi dôležitým vývojovým medzníkom pre Slovensko od roku 2002. ŽU využila možnosti, ktoré pristúpenie poskytlo. Využila obrovské možnosti ponúknuté prichádzajúcim priemyslom, ako aj nachádzaním spojení s priemyslom a univerzitami v iných krajinách.

Naviac, ŽU vo veľkej miere zvýšila svoje medzinárodné výskumné spojenia a mobilitu zamestnancov univerzity. Avšak, v tom istom čase je mobilita študentov stále nízka. ŽU si je vedomá tohto faktu a hľadá spôsoby, ako ho zlepšiť. Evalvačný tím navrhuje, že jedným zo spôsobov, ako stimulovať dodatočný záujem študentov o cesty do zahraničia, by bolo investovanie do marketingu rôznych možností, ktoré majú študenti pre štúdium v zahraničí a poskytnúť rozsiahlu asistenciu študentom v mnohých aspektoch, kde potrebujú pomoc, aby dosiahli tento cieľ. Zahraničné oddelenie, spolu s pomocou pre zahraničných študentov, ktorí prichádzajú na ŽU, by tiež mohlo napríklad prizvať študentov po ich návrate k rozširovaniu svojich skúseností.

Tím si s potešením všimol, že zamestnanci na rôznych úrovniach, vrátane administratívy, si zlepšili do značnej miery svoju znalosť angličtiny. Toto je základom pre úspešnú externú spoluprácu s európskymi univerzitami.

Zabezpečenie kvality

EUA evalvačný tím venoval zvláštnu pozornosť implementácii systému zabezpečenia kvality na ŽU. Musí byť pochválená rýchlosť a efektivita, a akou univerzita uviedla opatrenia pre zabezpečenie kvality. Tím si s potešením všimol, že ŽU sa zúčastnila v „Projekte kultúry kvality“ organizovanom EUA, aby sa zvýšilo povedomie zabezpečenia kvality v rámci univerzít a zdá sa, že dobre využila skúsenosti, ktoré získala. Tím diskutoval o tejto otázke s rôznymi skupinami univerzitnej komunity (dekani, vedúci katedier, administratíva, študenti, na doplnenie sebahodnotiacich skupín). Názory sa mierne líšili, ale zdá sa, že systém funguje. Ešte niektoré aspekty potrebujú posilniť, napríklad bolo by nápomocné, keby sa zvýšil počet študentov, ktorí odpovedajú v dotazníkoch. To by bolo stimulované, keby mohla univerzita informovať študentov o krokoch, ktoré boli vykonané ako odpoveď na identifikované nedostatky v kvalite.

Určite boli zakorenené začiatky kultúry kvality. Kultúra kvality znamená, že všetky interné subjekty – členovia – univerzity sú si vedomí potreby a svojej osobnej zodpovednosti pri zlepšovaní univerzitnej kvality vyučovania, výskumu a služieb. Rozšírenie dobrých skúseností je vhodným krokom pre rozšírenie skutočnej kultúry kvality na všetkých zainteresovaných. Výsledky akcií, ktoré boli uskutočnené po zistení slabých stránok kvality, musia byť zverejnené, aby sa vyhlo vykonávaniu hodnotenia kvality iba kvôli hodnoteniu a aby bolo vnímané ako užitočné pre univerzitu a jednotlivca.

Informačné technológie

EUA evalvačný tím si všimol obrovský pokrok na ŽU pri zavedení informačných technológií do vyučovacieho procesu (napr.: zasielanie literatúry, skúšobných termínov a komunikácia medzi študentmi a učiteľmi) a do riadiaceho systému univerzity. S tým hrá univerzita v tomto aspekte dôležitú úlohu v implementácii Lisabonskej stratégie.

Záver

ŽU vykonala veľmi povzbudivý pokrok od poslednej evalvácie EUA v roku 2002. Zdá sa, že našla svoje miesto v oblastiach, v ktorých môže byť silná a konkurencieschopná, pokiaľ bude zároveň plniť svoje povinnosti pri pokrývaní škály vzdelávacích potrieb v širšom regióne. EAU evalvačný tím dúfa a je si naozaj istý, že ŽU je na dobrej ceste k dosiahnutiu štatútu „výskumnej univerzity“. Takýto štatút by si plne zaslúžila.

© 2016 Žilinská univerzita v Žiline. Všetky práva vyhradené.